V sobotu 6. apríla uplynie 200 rokov od narodenia Anny (Aničky) Jurkovičovej Hurbanovej.
Podľa vedúcej Centra divadelnej dokumentácie Divadelného ústavu v
Bratislave Zuzany Nemcovej dostupné informácie uvádzajú, že tradícia
ženského herectva na Slovensku je spojená s divadelnou kultúrou
slovenských Nemcov na Spiši. Práve v ich ochotníckych predstaveniach sa
na javisko priekopnícky postavili v ženských postavách ženy. Tieto
inšpirácie sa podľa nej preniesli aj do divadelnej činnosti Gašpara
Fejerpataky-Belopotockého.
"V jeho Divadle slovanskom svätomikulášskom účinkovali miestne
meštianky ako Anna Vokolt, Maria Baláži, Zuzana Srnka, Lujza Krivošová
či Marja Hodžova už v roku 1839 a to opakovane, za čo si vyslúžili
prirovnanie k ´šaľenym špišačkam´. Študenti postupne odmietali hrávať
ženské postavy a v priebehu druhej polovice 19. storočia sa ženy herečky
stali štandardnou súčasťou, aj keď časťou spoločnosti odmietanou,
ochotníckych divadelných inscenácií," uviedla pre TASR Nemcová.
Anička Jurkovičová sa však podľa nej stala súčasťou divadla, ktoré malo
širšie dramaturgické a ideové ambície a väčší ako len lokálny dopad. S
jeho činnosťou sa priamo i nepriamo spájali národno-obrodenecké kultúrne
a politické výzvy a požiadavky, čo si vyslúžilo záujem spriaznených
českých kultúrnych pozorovateľov, ale aj neprajných maďarských úradníkov
a politikov. Štúrovci vnímali divadlo aj ako silný propagačný nástroj,
ktorý im umožňoval preukázať silu a deklarovať rovnocennosť slovenského
jazyka vo vzťahu k iným kultúram.
Anna Jurkovičová sa narodila 6. apríla 1824 v Sobotišti do rodiny
národného buditeľa, notára a učiteľa Samuela Jurkoviča. Ten veľmi skoro
ovdovel a svoje tri dcéry vychovával sám. Dievčatá vyrastali v prostredí
ovplyvnenom osvetovými a obrodeneckými ideami Ľudovíta Štúra.
V Uhorsku, teda aj na území dnešného Slovenska, bolo v prvej polovici
19. storočia vystupovanie žien na divadelnom javisku spoločensky
neprípustné. Všetky ženské úlohy stvárňovali muži. Napriek tomu sa
Anička Jurkovičová na javisko prvýkrát postavila ako sedemnásťročná 5.
augusta 1841 v úlohe Aničky Dobrožilovej v Kotzebuovej fraške Starý
kočiš Petra III. Stvárnila aj Betušku v Klicperovom Divotvornom klobúku a
Oľgu v Paupachovej tragédii Izidor a Oľga. Mala vystúpiť aj v titulnej
postave vo Voltairovej tragédii Zaira aneb Boj víry a lásky, ale z
organizačných príčin sa predstavenie na Myjave (1842) neuskutočnilo.
Po sobáši s Jozefom Miloslavom Hurbanom v roku 1845 už v divadle
nevystupovala, venovala sa rodine a miestnej osvetovo-výchovnej
činnosti. Manželia spolu vychovali deväť detí, jedným z nich bol
spisovateľ Svetozár Hurban-Vajanský.
Predstavenia, v ktorých Jurkovičová účinkovala boli inscenáciami
Slovenského národného divadla nitrianskeho v Sobotišti, ktoré založil
jej otec Samuel Jurkovič. V divadelných predstaveniach okrem nej
účinkovali aj študenti, stúpenci Ľudovíta Štúra.
"Paradoxne názov Slovenské národné divadlo nitrianske použil iba
Samuel Jurkovič vo svojej správe o činnosti divadla. Samotní divadelníci
ho ani na svojich plagátoch, ani počas účinkovania nepoužívali. Ale aj
napriek tomu sa stalo súčasťou slovenských divadelných dejín, ktoré sa
však v oblasti ochotníckeho divadla začali písať už v roku 1830 vďaka
zanietenosti Gašpara Fejerpataky-Belopotockého. Ten rozbehol v
Liptovskom Mikuláši systematickú a dlhodobú divadelnú činnosť," vysvetlila Nemcová.
Gašpar Fejerpataky-Belopotocký v priebehu dvanástich rokov nacvičil
podľa nej 35 predstavení a podarilo sa mu do ich prípravy zapojiť popri
študentoch aj mikulášskych remeselníkov a mešťanov a ich dcéry a
manželky. Z roku 1839 je doložená aj ochotnícka činnosť divadelníkov v
Martine, ktorých úspech inšpiroval aj vznik Slovenského národného
divadla nitrianskeho v Sobotišti.
Slovenské ochotnícke divadlo mali podľa Nemcovej od začiatku organizačne
v rukách učitelia alebo kňazi a jeho základom boli dlho študenti. Jeho
úlohou bolo predovšetkým vzdelávať a zvyšovať kultúrne a neskôr aj
národné povedomie. Divadelným ochotníčením sa "nakazili" aj iné mestá, a
tak sa v priebehu krátkeho času ochotnícke divadlo udomácnilo po celom
Slovensku. Neskôr si ho študenti a vysťahovalci odniesli so sebou aj do
Pešti, na Dolnú zem či do Ameriky.
"Úroveň divadelných predstavení bola rôznorodá, ale napríklad dobové
ohlasy na sobotišské divadlo boli v českej tlači pozitívne a nádejne
hodnotili výkony herečiek Aničky Jurkovičovej, Anny Kollényovej i hercov
Samuela Štúra, L. Kollényho či Andreja Sládkoviča," uviedla pre TASR Zuzana Nemcová z Divadelného ústavu v Bratislave.
Anna Jurkovičová Hurbanová zomrela 2. februára 1905 v Martine. Od roku
1998 sa v Novom Meste nad Váhom koná Festival Aničky Jurkovičovej,
celoslovenská prehliadka neprofesionálnych divadelných súborov.
Jej životný príbeh opísala Anna Lacková v románoch Anička Jurkovičová
(1948) a Z čírej lásky (1958). Režisér Ján Lacko nakrútil trojdielny
televízny film Anička Jurkovičová (1983).